Táto žena prežila pád výťahu! Z pohotovosti ju poslali domov po vlastných

Pred tromi rokmi sa s ňou zrútil výťah. Pád zo šiesteho poschodia prežila, ale odniesla si to chrbtica. Odvtedy bojuje s chronickými bolesťami, no verí, že cvičením a alternatívnou medicínou ich porazí.


Bol pondelok deväť tridsať. Terapeutka a športová inštruktorka Zora Kondé (54) sa chystala do fitnescentra na hodinu pilatesu. Zvyčajne výťah nepoužívala, hoci bývala na šiestom poschodí. Schody považovala za dobrý tréning. Tentoraz si ho však privolala, lebo bola ovešaná taškami so športovými vecami a jedlom na celý deň. Prekvapilo ju, že funguje, hmlisto si pamätala, že ešte v nedeľu nejazdil a výťahári ho mali prísť opraviť. Kazil sa pomerne často, hoci dom postavili len pred piatimi rokmi.

Moment alebo večnosť?

„Nastúpila som a výťah sa pohol. O poschodie nižšie sa zrazu kabína začala triasť a vydávať príšerné zvuky, rinčala a rachotila. Zrazu sa odtrhol strop a udrel ma do hlavy,“ spomína. Keď výťah zastal, šokovaná a omráčená Zora zistila, že z kabíny sa valí dym. „Adrenalín ma zrejme chránil pred bolesťou, takže som ju necítila. Domnievala som sa, že nemám nič zlomené ani odtrhnuté, a nevidela som žiadnu krv. Napriek tomu som bola v panike, bála som sa, že sa rozhorí požiar. Mobil mi nefungoval. Až neskôr som sa dovolala príbuzným a tí zalarmovali pomoc.“

Minúty utekali a Zoru chytala čoraz väčšia úzkosť. Chcela z malého priestoru čo najskôr ujsť. Zúfalo kričala a búchala na steny výťahu, veriac, že ju niekto z domu počuje. „Vôbec netuším, koľko to celé trvalo,“ spomína na hrôzostrašné okolnosti. Až neskôr, z rozprávania iných ľudí, si pozliepala útržky drámy do súvislej mozaiky. Dozvedela sa, že kabína sa zrútila až na prízemie, kde ju zastavila nárazová šachta. Suterén v dome nemali, takže si jedno poschodie „ušetrila“. „Pád bol bleskový, ale čakanie na záchranu mi pripadalo ako večnosť,“ priznáva.

Veď jej nič nie je!

Hasiči ju z výťahu vyslobodili asi po polhodine. Ocitla sa v sanitke, kde jej odmerali tlak, pulz a okysličovanie. „To bolo všetko. Potom ma zaviezli na najbližší urgentný príjem. Tam na nechali čakať takmer hodinu v čakárni s ostatnými. Nikoho nezaujímalo, že som prežila haváriu výťahu. Veď som nekrvácala, nemala som zlomené nohy ani chrbticu a prišla som po svojich!“ Na príjme jej zröntgenovali hlavu a krčnú chrbticu. „V tom čase ma už začala hlava príšerne bolieť a mala som vysoký tlak a pulz. Poslali ma však domov, s tým, že mi nič nie je. Presviedčala som samu seba, že majú pravdu. Buď rada, že vôbec žiješ, hovorila som si.“ Keď ju dcéra priviezla domov, hneď si ľahla. Bolesti hlavy sa však zhoršovali. Po tele sa jej objavovali modriny a opuchy, ktoré predtým nebolo vidieť. Na druhý deň jej už bolo zle aj od žalúdka, stále cítila nevoľnosť. „Dovliekla som sa k svojmu všeobecnému lekárovi. Prezrel ma a usúdil, že mám otras mozgu. To isté skonštatovala aj neurologička, za ktorou ma poslal. Dala mi tabletky proti bolesti a na uvoľnenie svalov. Povedala mi – užívajte ich, prejde vás to. Chcela som byť poslušný pacient, tak som len prikývla.“

Kosť a koža

Lenže lieky nezaberali a Zorin zdravotný stav sa prudko zhoršoval. O tri dni už nebola schopná ísť sama ani na toaletu. Nemohla spať, a keď sa jej na chvíľu podarilo zavrieť oči, prenasledovali ju nočné mory. V žalúdku nič neudržala, tak sa snažila aspoň piť, aby predišla dehydratácii. Vždy bola útla, no teraz vychudla na kosť a kožu. „Tlak a pulz mi vôbec neklesali a po tele mi začali putovať neznesiteľné bolesti. Nevynechali jediný kúsok, dokonca som cítila bolesť vnútorných orgánov, o ktorých zdravý človek ani netuší, že ich má.“ Ostala uväznená v byte, lebo do výťahu odmietala vstúpiť. Keď sa jej po niekoľkých dňoch konečne podarilo zísť s pomocou príbuzných dole schodmi a sadnúť do auta, začala sa domáhať vyšetrení. „Až na moje naliehanie mi lekári spravili magnetickú rezonanciu, cétečko a vyšetrenia vnútorných orgánov. Prevracali očami a pýtali sa, ako je možné, že ma po takom otrase mozgu nehospitalizovali a nenechali na štyridsaťosemhodinovom pozorovaní. Mohla som mať vnútorné krvácanie, roztrhané alebo pomliaždené vnútorné orgány. Nevedela som im odpovedať.“

Pilates a homeopatia

Zora celý život športovala a pilatesu sa venuje profesionálne, odkedy prišiel na Slovensko. Keďže ju ťahalo k zdravému životnému štýlu a alternatívnej medicíne, založila si salón zdravia zameraný na masáže a prírodné spôsoby liečenia. Často ju pozývali do televízie, kde rozprávala o zdravej strave, receptoch starých mám, správnom dýchaní a cvičení. Potom však prišla havária výťahu a život sa jej v okamihu úplne zmenil. Keď pochopila, že klasické lieky sú jej nanič, sústredila sa na to, čo je jej blízke – na homeopatiu, akupunktúru a rehabilitáciu v kúpeľoch. „Rada chodievam do Rajeckých Teplíc, sú mojou srdcovou záležitosťou. Liečivá voda a fyzioterapia mi robia veľmi dobre,“ pochvaľuje si. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátila aj k cvičeniu. Je presvedčená, že pilates by mal byť súčasťou alebo aspoň doplnkom všetkých športov: „Posilňuje nielen povrchové svaly, ale aj hlboký svalový stabilizačný systém. No nie je len pre tých, ktorí chcú schudnúť alebo pracujú na svojej kondícii. Teraz už viem aj z vlastných skúseností, ako pomáha ľuďom so zdravotnými problémami.“

Moje slniečko

Jej život sa postupne vrátil do normálnych koľají, ale chronických bolestí hlavy, šije a hrudnej chrbtice sa zbavuje len pomaly. „Na bolesť si zvyknete, lebo musíte, ale nezmierite sa s ňou. Nevzdávam sa, verím, že ju raz porazím!“ S čím sa však doteraz nedokázala vyrovnať, to je ľudská arogancia. Po úraze bola práceneschopná a ako živnostníčka ostala istý čas bez financií. „Firma, ktorá v osudný deň opravovala výťah, sa mi ani neospravedlnila. Podala som trestné oznámenie, ale policajti konanie zastavili. Priznali síce, že som utrpela fyzickú a psychickú ujmu, ale tento skutok podľa nich nebol trestný čin. Na súde je žaloba, ale môj právnik ma upozornil, že to môže trvať roky...“ Osudná udalosť ovplyvnila nielen jej prácu, ale aj súkromie.

„Traumu sa snažím vytesniť z mysle, dokonca som sa už odvážila vstúpiť do výťahu. Dostala som od života facku, ktorá ma prinútila niektoré veci prehodnotiť. Odsťahovala som sa z domu aj od manžela. Rozviedla som sa a idem ďalej. Vážim si, že sa opäť môžem venovať tomu, čo ma živí a zároveň je mojím koníčkom – cvičeniu a alternatívnej medicíne. Teším sa z maličkostí okolo seba, zo sučky Jessy a mám radosť zo svojich detí, najmä zo štvorročného vnúčika. Je to moje slniečko,“ priznáva s úsmevom Zora.

Sdílejte článok:

Váš názor na článok (vstup do sekcie VEREJNÉ FÓRUM)

Autor: Adriana Fábryová
Zdroj: pluska.sk | 5.3.2016