Modernizáciu výťahov brzdí legislatíva

Servis výťahov v panelákoch už zahraničné firmy prenechávajú slovenským domácim. Slovenských dodávateľov výťahov a s nimi súvisiacich servisných prác čakajú zákazky za niekoľko miliárd korún. Vyše dve tretiny z celkového počtu 40-tisíc výťahov na Slovensku totiž slúžia viac ako dvadsať rokov. Preto potrebujú výmenu alebo aspoň renováciu.
 

Prvá alternatíva vychádza v priemere medzi 700- a 800-tisíc korunami. Renovácia je výrazne lacnejšia. Cena základnej opravy sa začína pri 50 tisícoch.

Najmä v starších obytných bytoch však správcom na opravu chýbajú peniaze. K výmene alebo aspoň dôkladnej rekonštrukcii zastaraných strojov ich navyše súčasná legislatíva nevie prinútiť.

Potvrdzuje to aj inšpektor zdvíhacích zariadení košickej pobočky Technickej inšpekcie SR Miroslav Mikoláš. „Bojím sa, že k masívnejším výmenám dôjde až potom, keď výťahy zapríčinia zopár smrteľných úrazov,“ poznamenáva.

Úspory na nesprávnom mieste

Dôvody zlého technického stavu veľkej časti výťahov treba podľa majiteľa najväčšej slovenskej firmy na ich výrobu Pavla Tuchyňu hľadať v 80. rokoch minulého storočia. Podľa neho staršie výťahy, vyrobené do konca sedemdesiatych rokov, boli bezpečnejšie ako ich nástupcovia.

„Potom prišlo obdobie, keď sa racionalizovalo a bezpečnosť išla stranou,“ prízvukuje. Kým krajiny západnej Európy podľa neho postupovali cestou minimalizácie rizík, Československo razilo pri používaní výťahov systém zákazov, ktoré mali ich užívatelia dodržiavať v záujme vlastnej bezpečnosti.

Samy zdvíhacie zariadenia pritom často nezodpovedali ani normám platným vo vtedajšej RVHP. Ako príklad spomína P. Tuchyňa funkciu signálneho zvončeka vo výťahu. Kým v bývalom Sovietskom zväze musel byť napojený na ústredňu, v ktorej mohol zaseknutý človek vo výťahu požiadať o pomoc, v Československu ho väčšinou mimo domu, v ktorom zvonil, nikto nepočul.

Technický stavu výťahov však nie je zlý len Slovensku. „V krajinách Európskeho združenia voľného obchodu sa používajú tri milióny výťahov, z ktorých je viac ako polovica starších než 20 rokov,“ vysvetľuje M. Mikoláš.

V západnej Európe však prebiehajú výmeny a opravy rýchlejším tempom ako na Slovensku, kde ich brzdí súčasná legislatíva. Inšpektori totiž vykonávajú na starých výťahoch opakované úradné skúšky podľa noriem platných z 80. rokov.

Správcom budov síce odporúčajú opravovať výťahy aj na základe Európskej normy o zvyšovaní bezpečnostných pravidiel v jestvujúcich výťahoch, no tieto rady nemajú záväzný charakter.

Kým moderné výťahy, spĺňajúce normy Európskej únie, sa zatiaľ montujú väčšinou v nových bytových domoch alebo vo verejných budovách, k modernizácii starých výťahov nad rámec socialistických noriem nedokážu inšpektori správcov budov donútiť. „Vek výťahov však nakoniec zvíťazí nad problémom peňazí,“ dúfa M. Mikoláš.

Výstavba zmiernila napätie

Bonita odberateľov tak rozdeľuje slovenských dodávateľov výťahov na dve skupiny. Firmy kontrolované zahraničným kapitálom, združené v Slovenskej asociácii výrobcov výťahov, hlavne predávajú nové výťahy, a to predovšetkým správcom administratívnych budov, hotelov či nových bytových domov. Asociáciu tvoria tri bratislavské dcéry zahraničných koncernov – s.r.o. Otis Výťahy, s.r.o. Kone a a.s. Schindler výťahy a eskalátory.

Výťahárske firmy v rukách slovenských podnikateľov zasa združuje Cech výťahárov Slovenska. Práve ich zákazníkmi sú väčšinou správcovia starších obytných domov, pre ktorých realizujú servis a modernizáciu existujúcich výťahov.

Predsedom cechu je práve P. Tuchyňa. „Slovenskí podnikatelia sa sem pôvodne združovali na obranu pred expanziou zahraničných výťahárskych firiem,“ vysvetľuje. Konkurencia spoza hraníc prišla na Slovensko v prvej polovici 90. rokov a začala tlačiť nielen na ceny za nové výťahy, ale aj za servis jestvujúcich zdvíhacích zariadení.

Podľa P. Tuchyňu sa jej to darí aj vďaka tomu, že môže zo zahraničia nakupovať lacnejšie komponenty potrebné na poskladanie zariadenia. Na Slovensku totiž nedokáže žiadna firma vyrobiť celé zdvíhacie zariadenie vo vlastnej réžii a je odkázaná na subdodávky spoza hraníc.

Podľa P. Tuchyňu si slovenskí výťahári nedokážu nakupovať jednotlivé časti tak výhodne ako ich konkurencia, ktorú vlastní zahraničný producent. Napríklad Otis odoberá komponenty potrebné na výrobu výťahov od svojich sesterských firiem z Nemecka, Španielska a Česka.

Vývoj na stavebnom trhu však postupne zmiernil napätie medzi oboma skupinami. Kým v čase útlmu v polovici 90. rokov vytláčali zahraniční hráči slovenských dodávateľov aj zo servisu jestvujúcich výťahov v obytných domoch, aktuálne je situácia iná. Pribúdajú nové obytné i verejné budovy a správcovia administratívnych objektov pristupujú k modernizácii.

Preto servis výťahov v starších obytných budovách už zahraniční producenti prenechávajú slovenským firmám. Potvrdzuje to aj P. Tuchyňa. Podľa neho však jeho spoločnosť Pavol Tuchyňa Tuchyňa – Výťahy dokáže držať krok aj so zahraničnou konkurenciou. Na rozdiel od ostatných firiem združených v Cechu dokáže takmer celý výťah vyrobiť vo vlastnej réžii.

Aj preto 70 percent z jej celkových ročných tržieb 50 miliónov korún pochádza z predaja nových výťahov. Zvyšok inkasuje za servis existujúcich zdvíhacích zariadení. Toto rozdelenie výkonov stačí na rentabilitu tri až päť percent z obratu ročne.

Autor: Branislav Sobinkovič
Zdroj: etrend.sk | 17.3.2005